Prvé roky po vzniku samostatného Slovenska vyzerala naša filmová tvorba ako tesne pred kolapsom. Po tridsiatich rokoch sa však mnohé zmenilo. Zatiaľ čo naši českí susedia vo veľkom ďalej nakrúcali množstvo filmov a svoje snímky posielali bojovať o sošku Oscara, slovenský film sa po rozdelení Československa ocitol v kóme. Slovenská kinematografia neprejavovala znaky samostatnosti a trpela nezáujmom politikov, ako aj celej spoločnosti. Niet sa čomu diviť, v časoch hlbokého mečiarizmu štát zápasil o svoj vlastný osud a slovenský film sa ocitol na okraji jeho záujmu. Predsa len sa však našli tvorcovia, ktorí sa aj v mizerných podmienkach panujúcich u nás po roku 1993 nebáli začať nakrúcať filmy.
Jedným z nich bol Martin Šulík patriaci medzi zásadných slovenských režisérov. Dnes už aj pedagóg na Vysokej škole múzických umení v Bratislave má na konte filmy ako Neha, Všetko čo mám rád,...